Akcia mesiaca:
img

10% zľava z prvých troch objednávok

Navštívte nás:
img

123 preklady.eu, s.r.o.
Ostrovského 2
040 01 Košice

Tel: +421 55 671 26 10
Mob: +421 917 55 66 26
Email: info@123preklady.eu  

Pobočka:
Gogoľova 18
852 02 Bratislava

Tel: 02 / 381 037 47
Mob: +421 917 55 66 88
Email: bratislava@123preklady.eu

INFOLINKA:
+(421) 917 55 66 26

 

Online objednávka:
img

Vyplňte uvedený formulár a odošlite. Šetríme Váš čas, urýchľujeme komunikáciu.

Facebook:
PageRank ikona zdarma

Latinský jazyk

 

PREKLADY - LATINČINA

Preklady do latinčiny - vypracuvávame odborné aj všeobecné preklady

Vyhotovujeme preklady do latinčiny akýchkoľvek dokumentoch : preklady internetových stránok, preklady rodných listov, preklady výpisov z obchodného registra, preklady výpisov z registra trestov, preklady sobášnych listov, preklady vysvedčení, preklady diplomov, preklad úmrtných listov, preklad notárských zápisníc, preklad obchodných zmlúv, preklad daňových priznaní a preklad výkazov a strát, preklad auditov, preklad súvach, preklad atestov, preklad živnostenských listov, preklad marketingových materiálov, preklady odborných správ a posudkov, preklady lokalizácie programov.

Latinčina (lat. lingua latina = latinský jazyk) je italický jazyk, bývalý štátny jazyk Rímskej ríše a jazyk vzdelancov v stredoveku. Dnes je mŕtvy v tom zmysle, že nie je dorozumievacím prostriedkom nijakého etnika. Je iba úradným jazykom Vatikánu. Používa sa aj v biológii, medicíne a práve.

Názov je odvodený od talianskej oblasti Latium (dnes Lazio), ktorú pôvodne obývali italickí Latinovia (lat. Latini).

Od 3. stor. pred Kr. až do zániku Západorímskej ríše (476 po Kr.) resp. do 6. stor. po Kr. v Byzantskej ríši (Východorímskej ríši) bola latinčina, čiastočne popri gréčtine, vládnucim spisovným jazykom republiky resp. cisárstva. V Byzantskej ríši ju potom vystriedala gréčtina, ale na tomto území sa fakticky už aj predtým používala hlavne gréčtina. V severozápadnej Afrike v 8. stor. po Kr. latinčinu, bežne používanú od roku 146 pred Kr., nahradila arabčina.

Z ľudovej (vulgárnej) latinčiny (lingua romana rustica, sermo vulgaris), čiže reči nižších spoločenských vrstiev a rímskych kolonistov v provinciách, sa vyvinuli dnešné románske jazyky (taliančina, francúzština, španielčina, katalánčina, portugalčina, rumunčina a iné).

Od 4. stor. sa presadzovala ako liturgický jazyk v západnom kresťanstve a dodnes zostala oficiálnym a (v súčasnosti aj popri iných jazykoch, no do Druhého vatikánskeho koncilu jediným) liturgickým jazykom katolíckej cirkvi a úradným jazykom Vatikánu.

V stredoveku fungovala ako medzinárodný jazyk (ako dnes angličtina). V 16. stor. ju začali vytláčať národné jazyky. Ako vyučovací a vedecký jazyk sa však udržala po celej Európe aj v novoveku najmenej až do 18. stor.

V Uhorsku (a teda aj u nás) sa latinčina - najmä kvôli mnohonárodnostnému charakteru štátu - používala ako jazyk štátnej správy od počiatku až do 40-tych rokov 19. stor. a ako literárny jazyk až do 18. stor.

Ústup vyučovania latinčiny ako jazyka zo škôl začal až po druhej svetovej vojne, no napr. na Slovensku oveľa viac ako v západnej Európe.

Ešte aj dnes je prameňom pre vedeckú terminológiu (napr. v biológii, práve, medicíne, chémii, astronómii, školstve), ale napr. aj v oblasti rodných mien. Aj mnohé novotvary sú - aspoň sčasti - latinské (napr. sanatórium, supravodič), i keď často aj chybne vytvorené (napr. exponát by správne mal znieť expositum). Latinské výpožičky možno nájsť vo všetkých európskych jazykoch (napr. v angličtine je údajne až 80% slov priamo či nepriamo - napr. cez francúzštinu - latinského pôvodu), a to aj v keltských jazykoch a baskičtine, ako aj v berberských jazykoch severnej Afriky. Najmenej latinských slov je v slovanských jazykoch a gréčtine. Latinčina má vysoký podiel na slovnej zásobe niektorých umelých jazykov.

Latinské písmo používa dnes asi 35-40% ľudstva.

zdroj http://sk.wikipedia.org/wiki/Latinčina , dielo bolo zmenené na základe http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/